Výchovný program školského klubu detí

Pri ZŠ Pukanec , Štiavnická cesta 26

Šťastný úsmev detí

2013/2014

Pečiatka a podpis riaditeľa školy / ŠZ

Základné pojmy

1. Výchovný program: základný dokument školského zariadenia, podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť školského zariadenia.
2. Kompetencia: systém vedomostí, zručností, schopností, spôsobilostí, postojov a hodnotovej orientácie, ktoré vyjadrujú úroveň poznania daného jednotlivca.
3. Kompetentný: byť spôsobilý, schopný vykonávať určitú činnosť na požadovanej úrovni. Požadovaná úroveň v tomto prípade znamená vynikajúci výkon. Kompetentný je ten, kto má v určitej oblasti „schopnosti, motiváciu, vedomosti zručnosti atď. robiť kvalitne to, čo sa vyžaduje _{(Turek 2003)}.
4. Kompetencia dieťaťa a žiaka školského zariadenia: systém vedomostí, zručností, schopností, postojov, spôsobilostí a hodnotovej orientácie, ktoré má mať dieťa a žiak v čase ukončenia pobytu v školskom zariadení
5. Výchovné štandardy výchovného programu školského zariadenia: súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností, a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať v procese výchovy mimo vyučovania v školskom zariadení, aby mohli nadväzovať na vedomosti, zručnosti a schopnosti získané vo výchovno-vzdelávacej činnosti v škole.
   Delia sa na:
   - výkonové štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia obsahových štandardov
   - obsahové štandardy, ktoré určujú akú vedomosť, zručnosť a schopnosť majú deti a žiaci
   ovládať a prakticky používať
6. Výchovný plán výchovného programu školského zariadenia: súčasť výchovného programu. Obsahuje zoznam oblastí výchovy s vymedzením najmenšieho počtu výchovno-vzdelávacích aktivít/činností v rámci celého výchovného programu alebo jeho ucelených častí. Určuje celkovú skladbu výchovno-vzdelávacej činnosti v oddeleniach a výchovných skupinách pre príslušný ročník výchovného programu.
7. Výchovné osnovy výchovného programu školského zariadenia: súčasť výchovného programu. Vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah oblastí výchovy podľa výchovného plánu.
8. Stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti: uplatňované zásady a pravidlá pri spoločnom postupe, prostredníctvom ktorého vychovávatelia chcú viesť deti a žiakov k vytváraniu alebo ďalšiemu rozvoju kompetencií, ktorými si budú rozvíjať vedomosti, zručnosti a schopností získavané vo vzdelávaní v škole.
9. Pedagogická dokumentácia školského zariadenia: súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a súbor písomností, podľa ktorých vydáva školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia.
10. Evalvácia školského zariadenia: systematické zhromažďovanie, triedenie a vyhodnocovanie údajov podľa určitých kritérií s cieľom prijať ďalšie rozhodnutia, ktoré významne ovplyvnia ďalšiu činnosť účastníkov výchovno-vzdelávacej činnosti a práce školského zariadenia. Procesy hodnotenia/evalvácie sa uskutočňujú na úrovni oddelenia, výchovnej skupiny, záujmového útvaru, metodického združenia a riaditeľa školského zariadenia.
11. Autoevalvácia (sebahodnotenie) školského zariadenia: hodnotenie procesov prebiehajúcich vo vnútri školského zariadenia so zámerom zabezpečiť kvalitu vzdelávania pri realizácii výchovno-vzdelávacej činnosti.
12. Neformálne vzdelávanie: uskutočňuje sa mimo vzdelávania v škole a využíva najmä metódy participácie, spolupráce, záujmového vzdelávania, autonómie a zodpovednosti pri príprave mladej generácie na aktívny život v otvorenej informačnej multikultúrnej spoločnosti.
13. Výchova zážitkom: základom je závitok, ktorý je určený podielom kladných a záporných emócií, ktoré dieťa alebo žiak zažije v priebehu danej aktivity. Je dôležité, aby celý proces bol naprogramovaný so zreteľom na vyváženosť kladných a záporných emócií, resp. miernu prevahu kladných emócií - pozitívna emocionálna bilancia.
14. Zásady zážitkového učenia: akémukoľvek úspechu, radosti, príjemnému zážitku predchádza isté úsilie spojené s negatívnymi emóciami (napätie, strach, úzkosť). Presýtenie kladnými alebo zápornými emóciami vedie k strate záujmu a zníženiu aktivity účastníka.
15. Participácia: včleňovania detí a mládeže do spoločnosti, akceptácia faktu, že deti a mladí ľudia majú právo na vyjadrenie svojej mienky vo všetkých veciach, ktoré sa ich týkajú
16. Interkulturalita: spôsob nazerania na svet, ktorý je založený na mravnom princípe rovnosti šancí v spoločenstve rovných a spolupracujúcich občanov. Vo výchove detí a žiakov sa prejavuje ako podpora tolerancie a vzájomného porozumenia, odbúravanie predsudkov pri nadväzovaní nových vzťahov.
17. Peer program (z angl. peer – seberovný): alternatívny program založený na osobnej komunikácii dopredu pripravených dobrovoľníkov (peer aktivistov) so svojimi rovesníkmi, ktorí svojim správaním a názormi prezentujú v skupine seberovných mladých ľudí model žiaduceho správania sa a činnosti.
18. Brainstorming: inovačná kreatívnu metóda riešenia problémov založená na skupinovom riešení. Podstatou je uvoľniť predstavivosť, fantáziu a obrazotvornosť generovať nápady, vzájomne sa inšpirovať so snahou uplatniť sa a odstrániť zábrany.Cieľom je nájsť netradičné, resp. originálne riešenia.

Príloha č. 4

SWOT analýza školského zariadenia

SWOT analýza je nástroj strategického plánovania používaná na hodnotenie silných a slabých stránok, príležitostí a rizík, ktoré spočívajú napr. pri vypracovaní výchovného programu školského zariadenia. Zahŕňa monitorovanie vnútorného aj externého prostredia školského zariadenia.

Kategórie SWOT analýzy:

1. Silné stránky (Strenghts) - vnútorné skutočnosti školského zariadenia, ktoré môžu napomôcť k dosiahnutiu cieľa). Napr.: humanistický model výchovy a vzdelávania, tradičné, kvalitné podujatia a projekty školského zariadenia, špeciálne zručnosti, kvalifikovanosť a flexibilita vychovávateľov, ochota ďalej sa vzdelávať, dobré materiálno-technické zabezpečenie a vybavenie, pozitívna klíma a "kultúra", spolupráca so školou, s rodičmi, s radou školy, so zriaďovateľom, získavanie mimorozpočtových finančných prostriedkov.
2. Slabé stránky (Weaknesses) - vnútorné skutočnosti školského zariadenia, ktoré sťažujú dosiahnutie cieľa). Napr.: nedostatočné ovládanie cudzích jazykov a moderných IKT, nedostatočná ponuka ďalšieho vzdelávania, krátenie úväzkov vychovávateľov, krúžková činnosť v škole, nevhodné umiestnenie školského zariadenia, nedostatočné priestorové a materiálne vybavenie školského zariadenia, nedostatočné finančné ohodnotenie vychovávateľov.
3. Príležitosti (Opportunities) – externé podmienky, ktoré môžu dopomôcť školskému zariadeniu k dosiahnutiu cieľa: napr. legislatívne podmienky, možnosť výmeny pedagogických skúseností, možnosť zapojenia sa do výziev MŠ SR na získanie finančných prostriedkov.
4. Ohrozenia (Threats) – externé podmienky, ktoré môžu sťažiť školskému zariadeniu dosiahnutie cieľa. Napr.: nepriaznivý demografický vývoj, nedostatočná podpora od zriaďovateľa, nedostatočné finančné zabezpečenie a spoločenské ocenenie. Výstupom analýzy by mal byť konkrétny a adresný návrh opatrení. Vhodnými zdrojmi analýzy môže byť aj spätná väzba od žiakov, rodičov, prípadne učiteľov.

Verziou SWOT analýzy je TOWS analýza. TOWS analýza pomáha tvorcom strategického plánovania uvedomiť si možnosti, ktoré majú pri príprave danej stratégie. Tieto možnosti sú dané jednak skutočnosťami systému: T - nepriaznivé externé podmienky, faktory a O – priaznivé externé podmienky (T – O). W - vnútorné slabé stránky a S -vnútorné silné stránky (W – O), ďalej tým, čo umožňuje okolie alebo budúcnosť. Pred spracovaním vlastnej SWOT/TOWS analýzy je najskôr potrebné pripraviť prehľad jednotlivých S, W, O a T podľa týchto nasledovných kategórií. TOWS analýza je zdokonalenou verziou SWOT analýzy, pretože pracuje s kombináciami tematicky vzájomne súvisiacich položiek S, W, O a T.

Pre tvorbu stratégií sú v podstate možné tieto štyri východiská:

1. SO (maxi – maxi) stratégie – táto stratégia sa snaží využiť čo najviac silných stránok, aby zužitkovala jestvujúce príležitosti. Stratégia kombinuje príležitosti z vonkajšieho prostredia a silné stránky zariadenia.
2. WO (mini – maxi) stratégie – vďaka tejto stratégii sa moţno zamerať na prekonanie slabých stránok tak, aby bolo možné využiť jestvujúce príležitosti. Stratégia eliminuje slabé stránky zariadenia a využije príležitosti z vonkajšieho prostredia.
3. ST (maxi – mini) stratégie – v tejto situácii sú dosť veľké predpoklady k tomu, aby boli eliminované hrozby. Potrebné je využiť silné stránky a zamerať sa na hrozby. Stratégia využíva silné stránky zariadenia k eliminácii ohrozenia z vonkajšieho prostredia.
4. WT (mini – mini) stratégie – v tejto nevýhodnej pozícii je potrebné dobre zvážiť kroky o ďalšej existencii zariadenia. Za tejto situácie je okolité prostredie plné hrozieb a ŠZ nemá dostatok predpokladov k ich prekonaniu. Stratégia sa snaží minimalizovať hrozby prostredia a potláčať slabé stránky ŠZ. Výsledná stratégia je vhodnou kombináciou všetkých uvedených stratégií podľa situácie ŠZ
    

STEP analýza školského zariadenia

Patrí medzi ďalšie nástroje strategického plánovania Poznáme ju aj ako STEP alebo STEPE analýzu. My budeme uvádzať pojem STEP analýza. Analýza STEP monitoruje najmä vonkajšie faktory, na ktoré činnosť ŠZ nemá žiadny vplyv, ale ŠZ samotné je nimi ovplyvňované.

Kategórie STEP analýzy sú:

1. Sociálno-spoločenské faktory (Social) – legislatívne zmeny s určitým dopadom na ŠZ, nepriaznivá štruktúra miestnej komunity, demografický vývoj, vznik zariadení s podobným zameraním (spolupráca/konkurencia), a pod.,
2. Technologický rozvoj (Technologikal) – napr. nedostupnosť určitej techniky, technológie. a pod.,
3. Ekonomické faktory (Economical) – miera inflácie, nezamestnanosť v regióne, atď.,
4. Politické faktory a faktory životného prostredia (Political) – nové politické vedenie po voľbách, reorganizácia alebo reforma v školstve vo verejnej správe a v samospráve, vstup do EÚ, kvalita životného prostredia a pod.

Zmyslom STEP analýzy je odpovedať na nasledujúce otázky:

• ktoré z vonkajších faktorov majú vplyv na ŠZ,
• aké sú možné účinky týchto faktorov,
• ktoré z nich budú v blízkej budúcnosti najdôležitejšie.

Výstupom STEP analýzy je:

1. Vyhodnotenie silných a slabých stránok, príležitostí a rizík vplyvu monitorovaných faktorov na ciele a zámery ŠZ.
2. Prognóza vývoja prostredia s ohľadom na zámery ŠZ. V našom prípade na zámery súvisiace s aplikáciou VPŠZ. Podobne ako SWOT analýza aj STEP analýza má ďalšiu verziu.

Touto verziou je PEST analýza: analýza politického legislatívneho, ekonomického, sociálno-kultúrneho a technologického prostredia.

  Školský klub detí    - počet oddelení – 1

- počet zapísaných žiakov 25

Školský klub je umiestnený v samostatnej triede s hygienickými zariadeniami na príslušnej chodbe, s miestnosťou na sledovanie Tv, s pinpongovým stolom.

ŠKD navštevujú žiaci ZŠ Pukanec z ročníkov 1-4 prevažne z Pukanca a priľahlých obcí - Devičany, Majere, Uhliská.

Mesačný poplatok je 4,- € a v školskom klube môže byť dieťa denne

od 6:30 - 7:30 - ranný klub a od 11:20 - 16:00.

Záujmové útvary:

1. Počítačových hier

Analýza dosiahnutých výsledkov v šk. roku 2012/2013

            V školskom roku 2012/2013 navštevovalo ŠKD 28 žiakov v jednom oddelení. Oddelenie je umiestnené samostatne, primerane zariadené. Podľa potreby sa využívala aj miestnosť na stolný tenis a pozeranie rozprávok, telocvičňa, ihrisko, školský dvor.

         Vychovávateľka pracovala podľa týždennej skladby výchovnej činnosti, ktorá je rozdelená na oddychovú- relaxačnú, rekreačnú, a príprava na vyučovanie- vzdelávaciu oblasť výchovy. Jednotlivé činnosti boli rozpracované do týždenných plánov, ktoré boli zverejňované na nástenke.

Naplánované úlohy sa uskutočnili podľa mesačného plánu ŠKD.

V priebehu roka sa uskutočnili nasledovné podujatia:

-súťaž v kolobežkovaní

- súťaž v lietaní šarkanov

- súťaž - kvíz v MK

- beseda „Zdravý životný štýl“- Ochutnávka bylinných čajov

- Vianočný večierok s diskotékou

- súťaž v sánkovaní

- súťaž v stavaní snehuliakov

-detský karneval

-súťaž v stolnom tenise , zber liečivých rastlín

- kvíz z dopravnej výchovy,

- zábavné súťaže v rámci MDD, zber liečivých rastlín

- exkurzia v hrnčiarskom dome

         Pre zlepšenie materiálneho vybavenia sa použili peniaze vybrané  z poplatku na ŠKD na pomôcky /výkresy, plastelína, farby/  hračky a odmeny na súťaže.

         Letná prázdninová činnosť pre malý počet prihlásených žiakov bola zrušená.

Hromadné a individuálne klubové akcie

September     -  súťaž v kolobežkovaní

Október         -  súťaž v púšťaní šarkanov,

                    -  exkurzia k záhradkárom

November     -  návšteva v MK - súťaž

December     - poznávanie liečivých rastlín - beseda s p.uč.

                     Pacherovou

            - Vianočné posedenie v klube - diskotéka

                    - ochutnávka bylinných čajov

Január        - stavby zo snehu

                 - súťaž v sánkovaní

Február      - súťaž v hraní stolného tenisu

Marec         - návšteva  k chovateľovi domácich zvierat

Apríl          - kvíz v dopravnej výchove, prezentácia o dopravnej                

                   výchove a prvej pomoci pre deti.

         - súťaž jazdy zručnosti v kolobežkovaní

Máj           - športové súťaže, zber liečivých rastlín

Jún           - MDD      

                - rozlúčkové popoludnie s diskotékou

Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

            - deň otvorených dverí

            - výstavky prác žiakov v ŠKD

            - konzultácie s rodičmi, triednymi učiteľmi

            - kultúrne a športové podujatia

            - účasť na RR, RZ

Hlavné úlohy na šk. rok 2013/2014

Hlavné úlohy:

• Hlavným cieľom je výchova aktívneho občana schopného žiť v otvorenej informačnej spoločnosti
• v ŠKD rozvíjať vedomosti, zručnosti a postoje žiakov získané vo výchovnovzdelávacej činnosti v škole
• činnosť školského klubu je usmerňovaná v zmysle Vyhlášky MŠ č.306/2009 Z.z. o školských kluboch detí v znení neskorších predpisov.
• v klube vytvárať pre deti také podmienky, aby malo každé dieťa možnosť v čase mimo vyučovania rozvíjať poznatky získané v škole - rozvíjať nadanie talent, získať nové zručnosti, naučiť sa kreatívnemu spôsobu života a takto vytvárať najúčinnejšiu prevenciu drogovej závislosti
• venovať pozornosť metodickej a koordinačnej činnosti smerom ku školám a školským zariadeniam s osobitným dôrazom na spoluprácu s pedagógmi voľného času, s výchovnými pracovníkmi školských klubov detí a školských stredísk záujmovej činnosti,
• pedagogický prístup orientovať na posilňovanie humánnych, priateľských vzťahov medzi rovesníkmi, na rozvíjanie prosociálneho správania žiakov s rešpektovaním ich individuálnych osobitostí, potrieb a záujmov, zintenzívniť spoluprácu s rodinou,
• presadzovať autonómiu a práva svojej osobnosti u žiakov, humanistická výchova.
• rešpektovať úlohy skupiny spolupracovať v skupine.
• uvedomovať si potreby ostatných žiakov
• uvedomovať si potreby žiakov a osôb so zdravotným znevýhodnením
• rozvíjať toleranciu
• zaujímavou a kvalitnou úrovňou rôznych záujmových útvarov motivovať žiakov k radostnému a spokojnému pobytu v školskom klube,
• kvalitnou a pestrou činnosťou dávať deťom podnety pre získavanie vzťahu k sebaovládaniu,
• zvyšovať podiel samostatnej práce dieťaťa, motivovať ho k aktívnej účasti na svojom sebarozvoji,rozvoj samostatnosti
• vytvárať podmienky na rozvoj tvorivosti,rozvoj praktických zručností
• venovať sa aktivitám v prírode,ochrana životného prostredia
• pestovať v deťoch lásku k materinskému jazyku, dbať na používanie spisovného jazyka,
• pestovať v deťoch správne zameranie na spoznávanie prírody, učiť deti prírodu nielen spoznávať, ale aj ju rešpektovať, t.j. zavádzať do výchovy prvky environmentálnej výchovy, separovaný zber
• dbať na estetické cítenie detí, skrášľovanie okolia a prostredia školy a ŠKD
• rešpektovať záujmy detí v súlade s nimi dodržiavať psychohygienické požiadavky,
• výchovnú činnosť zamerať na poznávanie, tvorbu a ochranu životného prostredia, na poznávanie nášho mesta, regiónu, na dopravnú výchovu,
• spolupracovať s triednymi učiteľmi pri organizovaní podujatí mimo vyučovania,
• do výchovnej činnosti zaradiť prvky VMR / rozhovory, práce žiakov, besiedky, súťaže/,

Pri štruktúrovaní činnosti školského klubu a určovaní čiastkových cieľov vychádzame z aktuálne formulovaných typov učenia podľa Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru - UNESCO:

učiť sa učiť

učiť sa poznať;

učiť sa "ako na to";

učiť sa žiť v spoločenstve;

učiť sa byť.

Podmienkou plnenia všetkých uvedených cieľov je vytvorenie prostredia, ktoré deťom umožňuje spoločnú činnosť v čase mimo vyučovania v nestresujúcich situáciách a funkčnom priestore, ktoré spĺňa podmienky tvorivosti, navodzuje kreativitu a dáva príležitosť k sebarealizácii. Dôležitým prvkom je interakcia všetkých zúčastnených činiteľov, medzi ktoré patrí sociálna klíma školy, empatia vychovávateľky a učiteliek, režim dňa s dostatkom pohybu a navodením podnetných aktivít, otvorené vzťahy medzi vychovávateľkou, deťmi a rodičmi. Len pri zaistení týchto podmienok môže školský klub plniť svoju socálnu, relaxačnú, regeneračnú, kompenzačnú a výchovnú funkciu.

Režim dňa v ŠKD

6,30 - 7,30                 raňajšia prevádzka

7,45 - 11,20                vyučovanie

11,20- 12,45                Hygienické návyky, obed, relaxačná činnosť,              

12,45- 13,OO              Oddych po obede

13,00- 14:30               Rekreačná oblasť vrátane TOV

14,30- 15:15               Vzdelávacia oblasť , príprava na vyučovanie

15,15-  16,00               voľné hry detí, úprava pracovného. prostredia

Úroveň materiálneho vybavenia

         Aj v tomto školskom roku chceme využiť finančné prostriedky RZ a OcÚ Pukanec na doplnenie materiálneho vybavenia ŠKD. /lopty, hračky a pomôcky na záujmovú činnosť.

 Úväzok vychovávateľky  ŠKD v  školskom roku  2013/2014            

Týždenná skladba výchovnej činnosti v ŠKD pri ZŠ v Pukanci

Školský rok 2013/2014